PRIEMYSEL: Z Bane Nováky za 70 rokov baníci vyťažili vyše 78 mil. ton uhlia

Do dnešného dňa z nováckeho ložiska baníci vyťažili viac než 78
miliónov ton uhlia, ktoré z veľkej časti spotrebovala neďaleká tepelná
elektráreň ENO Zemianske Kostoľany. Konštatoval to Stanislav Gurský, ktorý
bol niekoľko rokov riaditeľom Bane Nováky a teraz je manažérom projektu
rozširovania nových dobývacích kapacít. Podľa neho je to takmer toľko, koľko
vyťažili z Bane Handlová za sto rokov. Pritom perspektíva ťažby v nováckom
ložisku je až do roku 2035. Zaujímavé je, že za 70 rokov museli v nováckej
bani vyraziť takmer
74 kilometrov banských chodieb. Ložisko sa nachádza väčšinou asi 300 metrov
pod zemou na rozlohe 30 štvorcových kilometrov.
     O výstavbe uhoľnej bane pri Novákoch v miestach, kde uhoľný sloj
vychádzal na povrch, rozhodla vláda Slovenského štátu v predvečer 2.
svetovej vojny v roku 1939. Ihneď sa začali aj prieskumné práce a
vybudovanie prvej úklonnej chodby, ktorou sa baníci čoskoro dostali k
ložisku uhlia. Prvý vozík vytiahli na povrch 14. júna 1940. Ešte v tom istom
roku vyťažili 66 ton. Ťažba sa však rozbiehala veľmi pomaly. Chýbali
odborníci aj technika, väčšinu prác baníci robili ručne. Do konca roka 1944
vyťažili niečo vyše 100.000 ton uhlia.
     Obrovský rozvoj Bane Nováky nastal po vojne. V roku 1958 po prvý raz
presiahla ročná ťažba 1 milión ton. V roku 1970 to dokonca boli bezmála dva
milióny. V 80. rokoch začala ďalšia investičná výstavba zameraná na
rozširovanie ťažobných polí. Za obeť uhliu padli približne dve tretiny obce
Koš. Vyše 2000 obyvateľov muselo opustiť svoje domovy. Kvôli uhliu v celosti
presťahovali aj gotickú kaplnku tamojšieho kostola. V rokoch 1980 a 1988
slúžil v Bani Nováky prvý a pravdepodobne aj posledný povrchový lom uhlia,
pri obci Lehota pod Vtáčnikom. Vyťažili z neho približne 1,65 milióna ton
uhlia, ale predtým museli bagrami odstrániť takmer 10 miliónov ton
nadložných hornín.
     V minulom roku Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), pod ktoré ťažobný
úsek Nováky patrí, ukončili doteraz najrozsiahlejšiu investíciu, preložku
všetkých inžinierskych sietí, železnice a vodných tokov na uvoľnenie
povrchovej zástavby pre 11. ťažobný úsek. Umožní ťažiť z nováckeho ložiska
až do spomínaného roku 2035.
     Jeden z nestorov uhoľného baníctva na Slovensku, bývalý baník a
predák, ku koncu kariéry dokonca generálny riaditeľ HBP Augustín Machata
tvrdí, že baňa bola základom pre rozvoj priemyslu na hornej Nitre. Vznikla
nielen elektráreň, ale dostatok energie pomohol značnému rozvoju chemického
priemyslu, popol z uhlia sa dodnes využíva na výrobu stavebného materiálu.
Za prácou tam prichádzali ľudia z celého Slovenska. Z dediny Nováky sa stalo
mesto a rozrástla sa aj Prievidza, ktorá mala v 50. rokoch 5000 obyvateľov.
Dnes ich je desaťnásobne toľko, dodal Machata.

---------------------

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona