Na riešení jadrového odpadu v Černobyle sa podieľa aj VUJE Trnava

      Princíp fragmentácie podľa spoločnosti spočíva v rozrezaní 12 metrov dlhej palivovej kazety na tri časti. Tie sa ukladajú do špeciálnych kontajnerov a uskladnia v nadzemnom suchom sklade po dobu 100 rokov. Celkovo sa má uskladniť 21.000 palivových kaziet a 23.000 predlžovacích tyčí. Pri rezaní je potrebná voda na očistenie a technické úkony, a z nej sa po kontakte s vyhoreným, ale stále aktívnym palivom stáva tekutý jadrový odpad.

      Po havárii štvrtého reaktora v Černobyle v roku 1986 mala elektráreň funkčné ešte tri bloky a dva nové vo výstavbe. V roku 2000 bol odstavený posledný, tretí, blok a ukončená prevádzka. Po definitívnom rozhodnutí o kompletnom uzatvorení elektrárne sa začalo s jej vyraďovaním a likvidáciou.

Bolo potrebné vyviezť palivo z elektrárne, ktoré sa v súčasnosti uskladňuje v medzisklade vyhoretého paliva priamo v jej areáli. Zároveň bola vybudovaná jedna z najväčších stavieb sveta ? nový ochranný sarkofág 4. bloku.

      Hrúbka tieniacej steny kontajnera je 16 centimentrov, celková hmotnosť vyše 14 ton, z čoho až 13 ton slúži na tienenie. Jeden kontajner je navrhnutý na prepravu 1000 litrov tekutého odpadu a pri najvyššej prevádzke celého objektu bude potrebné prepraviť štyri kontajnery týždenne. Čiže medzi medziskladom ISF-2 a Černobyľskou jadrovou elektrárňou sa otočia dvakrát týždenne.

      Následne do procesu vstupuje slovenská spoločnosť VUJE. Ako uviedol riaditeľ divízie diagnostiky jadrovoenergetických zariadení VUJE Adrian Kovalyk, medzisklad ISF-2 nemá linku na spracovanie tekutých odpadov. "Preto je potrebné vzniknutý tekutý rádioaktívny odpad transportovať z medziskladu ISF-2 späť do Černobyľskej jadrovej elektrárne. Tam sa spracuje a uskladní. A práve tekutý odpad sa bude prevážať v nami vyvinutých kontajneroch," vysvetlil.

      Pre VUJE je kontrakt významný aj z dôvodu, že po jeho realizácii už majú produkty z portfólia spoločnosti zastúpenie na každej prevádzkovanej i vyraďovacej jadrovej elektrárni na Ukrajine. "Zároveň bol pre nás projekt výzvou. Hoci sme podobné kontajnery dodali v minulosti pre elektráreň v Bohuniciach, nároky pre Černobyľskú elektráreň boli oveľa vyššie a náročnejšie, " tvrdí Kovalyk.

      Kontajnery spolu s prepravným návesom, ktorý preváža ťažké kontajnery z budovy prípravy do Černobyľskej elektrárne, navrhli VUJE a ZTVS VVÚ, a.s Košice. Takisto vyrobili tri dokovacie stanice. Dve plniace sú v budove prípravy skladovania IFS-2 a tretia, vypúšťacia stanica, je inštalovaná v transportnom koridore 3. bloku Černobyľskej jadrovej elektrárne. Prevezený tekutý odpad sa tam ďalej spracováva, zahusťuje a cementuje, aby získal pevnejšiu konzistenciu a bol tak bezpečne skladovateľný.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.