Vyhľadávam dáta ...
TLAČOVÉ ZPRÁVY / Banky a ostatní finanční instituce


FINANCIE: Za súčasnou krízou je Čína a iné krajiny s devízovými prebytkami

26.08.2009

Frankfurt nad Mohanom 23. augusta (TASR) ? Po prvýkrát po dvoch rokoch možno v týchto dňoch skutočne napísať niečo nové o príčinách finančnej a hospodárskej krízy. Francúzski ekonómovia Anton Brender a Florence Pisaniová vytvorili pozoruhodnú monografiu Globalizované financie a ich zrútenie (Globalized finance and its colapse), v ktorej skĺbili rozličné otvorené nitky témy. Sila ich výkladu nespočíva v tom, že by poskytovali celkom nové tézy krízy, ani nič nestavajú z hlavy na nohy, ale je predovšetkým v tom, že podávajú logicky skĺbenú, prijateľnú históriu, ktorá spája mnohé doteraz vzdialené momenty tohto príbehu.

Niektorí ľudia tvrdia, že globálne nerovnovážnosti by mali byť vlastne
hlbšími príčinami tejto krízy. Poukazujú na to, že jej koreňmi sú vysoké
prebytky bežného účtu platobnej bilancie Nemcov, Číňanov, Japoncov a deficity
Američanov, Britov a Španielov. Iní hľadajú príčiny krízy v globálnom finančnom
systéme, v bankách, hedžových fondoch, alebo vo finančnej regulácii. Brender a
Pisaniová však s veľkým zmyslom pre detail ukazujú, že sa oba faktory osudovým
spôsobom dopĺňali, aby napokon vyústili do tejto krízy.
      Najprv však treba konštatovať, že pre definitívne napísanie histórie
súčasnej krízy ešte ani zďaleka nedozrel čas. Mnohé fakty sú zatiaľ stále
neznáme. V prípade Veľkej hospodárskej krízy trvalo niekoľko rokov, kým sa
podarilo vypracovať presvedčivú teóriu jej vzniku. A potom uplynuli ďalšie
desiatky rokov, kým sa pochopili aj jej detaily. Preto by sme nemali podľahnúť
ilúzii, že tejto kríze rozumieme v celej jej mnohostrannosti, že ju chápeme "za
pochodu" a v čase, keď ešte nepominula.
      Ale dielo, ktoré vytvorili Brender a Pisaniová, umožňuje, aby sa podala
aspoň prvá rámcová skica krízy. Jej prvotným hriechom bolo rozhodnutie Číny a
ďalších rozvojových krajín zmeniť model svojho vývoja. Nebol to hriech v
morálnom zmysle, lebo tieto krajiny totiž sledovali stratégiu, ktorú po druhej
svetovej vojne malo aj Nemecko: Namiesto toho, aby kapitál dovážali a používali
ho na budovanie svojej výrobnej a inej infraštruktúry, a tak vytvárali
podmienky pre rast produktivity, Čína postupovala presne naopak. Importovala
len toľko kapitálu, koľko potrebovala, aby využila vo svoj prospech konkurenčnú
výhodu, ktorú predstavujú jej extrémne nízke mzdy.
      Čína realizovala vývojový model, ktorý spočíval na exporte založenom na
nízkych mzdách, a dosiahla vysoký prebytok bežného účtu platobnej bilancie.
Počas tejto fázy bola jej hospodárska politika direktívna. Smerom von bol kurz
čínskej meny pevný, smerom dovnútra sa nastavili všetky motory národného
hospodárstva na výrobu. Za 30 rokov od štartu modelu si krajina nevytvorila
nijaký sociálny systém a vďaka obyvateľstvu na vidieku, ktorého je stále viac
ako miliarda, má nevyčerpateľný rezervoár lacnej pracovnej sily, ktorý ešte
desaťročie bude udržovať mzdy na nízkej úrovni.
      Vo výmene tovarov a služieb síce Čína pravidelne dosahovala prebytky, ale
do začiatku tohto desaťročia neboli podstatné. Rovnako mierne boli aj deficity
Spojených štátov a iných krajín. Brender a Pisaniová zrátali prebytky a
deficity a výsledok delili dvoma. Zistili, že takto definované globálne
nerovnovážnosti ešte do začiatku tohto desaťročia boli relatívne stabilné.
Kolísali okolo 1 % celkovej hodnoty hrubého domáceho produktu (HDP) sveta.
Odvtedy, teda za pár rokov, sa nerovnovážnosti strojnásobili.
      Ešte silnejšie rástli globálne kapitálové prúdy. Od začiatku boli vyššie,
ale spočiatku rovnako relatívne stabilné. Do polovice 90. rokov kolísali okolo
4 % svetového HDP. Náhle však prudko vzrástli a v roku 2007 dosiahli takmer 20
%. Čo sa vlastne udialo?
      Odpoveď sa nachádza vo vývoji moderného finančného systému, ktorý bol
schopný stráviť silné nerovnovážnosti. Tie samotné však takú krízu vyvolať
nemohli. Opačnou stránkou prebytkov bežného účtu platobnej bilancie je prebytok
úspor v porovnaní s domácimi investíciami. Číňania boli prinútení, aby doláre,
ktoré plynuli do krajiny, niekde investovali. Za normálnych okolností by došlo
v krajine, ktorá má vysoký prebytok na bežnom účte bilancie, k prudkému
protitlaku formou rastu hodnoty jej meny. Prebytky v obchode so zahraničím do
10 % HDP by boli ináč mimoriadne destabilizujúce. Čína však voči doláru dlho
uskutočňovala politiku pevného kurzu, neskôr kvázipevného kurzu, takže tento
mechanizmus nepôsobil.
      Ak by boli menové kurzy pružné, krízový vývoj by bol len ťažko
predstaviteľný. Ale mnohí národohospodári sa vôbec nezaujímajú o celú
problematiku. Rovnako málo sa zaujímajú o finančné trhy. V očiach týchto
ekonómov to boli len sprostredkujúci obchodníci, nijakí skutoční
národohospodárski hráči. Preto niet divu, že ekonómovia, ktorí sa nezaujímajú
ani o finančné trhy, ani o faktory nerovnováhy, nechápu krízu, ktorá vznikla v
dôsledku vzájomného ovplyvňovania sa globálnej nerovnováhy s moderným finančným
systémom.
      Ale ani pevné výmenné kurzy samy o sebe by nemali stačiť na to, aby
čínska politika z roka na rok produkovala extrémne prebytky
zahranično-obchodnej bilancie. Lebo bez cudzej pomoci by nemohla tieto sumy
vôbec investovať. Na to potrebovala celý rad takmer konšpiratívnych vývojových
prvkov v západnom bankovom systéme, ktoré presne toto umožňovali, a ktoré sa s
globálnymi nerovnovážnosťami spiekli do osudovej zmesi. Autori práve so zmyslom
pre detail objasňujú aj vznik osudových prvkov v západnom bankovom systéme. V
ňom má významné miesto a funkciu práve trh s hypotékami osobám, ktoré nemali už
v čase, keď ich podpisovali, nádej, že ich splatia.
      Informovali o tom nemecký denník Financial Times Deutschland a
internetová stránka Council on Foreign Relations.

---------------------

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Chcete vedieť viac

Ochrana proti spamovacím robotům. Odpovězte prosím na následující otázku: Jaký je letos rok?
Rýchly kontakt

Bisnode Slovensko, s.r.o.
Ľ. Stárka 2150/16
911 05   Trenčín

T +421 32 746 26 40
F +421 32 743 17 77
info@bisnode.sk

Tento web používa cookies na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a k analýze návštevnosti. Používaním tohto webu s tým súhlasíte.
Bisnode spracúva informácie o všetkých podnikateľských subjektoch a k nim nadviazaných subjektoch v Českej a Slovenskej republike, ktoré sa na podnikateľskej činnosti týchto subjektov podieľajú. Jedná sa predovšetkým, nie však výlučne, o verejne prístupné dáta spoločníkov či majiteľov, konateľov, členov štatutárnych a kontrolných orgánov právnických osôb a zverejnené dáta iných podnikateľských subjektov, ktorým bolo pridelené IČO podľa právneho poriadku danej krajiny. Detailné informácie o spracovaní sú verejne k dispozícii na www.bisnode.cz/privacy.