Vyhľadávam dáta ...
TLAČOVÉ ZPRÁVY / Energetika a vodohospodářství


ENVIRO: SR sa spomedzi ostatných krajín vyníma množstvom geotermálnej energie

12.02.2009

Bratislava 11. februára (TASR) - Aj keď nám príroda nenadelila dostatok energetických surovín, respektíve sú pred našimi zrakmi ešte ukryté, naša republika je v značnej výhode voči okolitým štátom v množstve geotermálnej energie, ktorá leží pod našimi nohami v mnohých oblastiach Slovenska. "Jej dostatočné využitie by mohlo značne obmedziť využívanie fosílnych palív najmä pri vykurovaní objektov, v ktorých budeme viac či menej vždy závislý od importu," pre TASR to uviedol riaditeľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Ľubomír Hraško.

 "V rámci Slovenska je vyčlenených 26 oblastí, respektíve geologických
štruktúr vhodných na získavanie a využívanie geotermálnej energie a ich celkový
tepelno-energetický potenciál predstavuje 5538 megawattov (MW)," objasnil
geológ Ján Madarás. Z tohto potenciálu bolo doteraz overených necelých 310 MW,
čo tvorí 5,6 percenta, pričom v súčasnosti sa využívajú iba približne štyri
percentá tejto energie, doplnil. Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov
energie uvažuje s podielom využiteľného potenciálu geotermálnej energie v rámci
obnoviteľných a druhotných zdrojov energie vo výške takmer 18 percent, čo ju
zaraďuje na druhé miesto v celkovom využívaní obnoviteľných zdrojov energie.
      Geotermálna energia sa na Slovensku v súčasnosti využíva v takmer 40
lokalitách. Medzi významné oblasti s geotermálnou energiou patrí napríklad
Podunajská aj Východoslovenská nížina, či regióny Liptov a Orava.
Najvýznamnejšou perspektívnou lokalitou z hľadiska využívania geotermálnej
energie je Košická kotlina. Skúšobné vrty v minulosti tu zistili vody s
teplotou 123 až 129 stupňov Celzia. V hĺbke 3000 metrov išlo o teplotu 143
stupňov Celzia.
      "Každý jeden kilometer do zeme predstavuje zvýšenie teploty priemerne o
30 stupňov," objasnila geologička Júlia Kotulová. Podotkla, že jeden z
najvyšších geotermických gradientov máme vo východoslovenskom regióne. Odborník
na geotermálnu energiu Anton Remšík vysvetlil, že zrážková voda, napríklad v
Nízkych Tatrách, vsakuje do vápencovo-dolomitických hornín, ktoré sa ponárajú
pod výplň Liptovskej kotliny do hĺbky okolo 1600-2000 metrov, tam sa zohreje a
dosiahne teplotu 60 až 75 stupňov Celzia.
      Ako sa uvádza v Koncepcii geologického výskumu a prieskumu územia SR do
roku 2011, Slovensko má vďaka svojim prírodným podmienkam významný potenciál
geotermálnej energie. Zdroje tejto alternatívnej energie sú po našom území
rozptýlené a ich využívanie má nielen ekonomický, ale aj ekologický význam. "Je
preto mimoriadnym záujmom štátu vytvoriť podmienky na urýchlené využitie tohto
potenciálu," píše sa v koncepcii.
      Geotermálna energia, ktorej nositeľom sú najmä geotermálne vody, sa v
súčasnosti využíva na vykurovanie objektov, v poľnohospodárstve, na chov rýb a
rekreáciu. V záujme vytvorenia podmienok na jej ďalšie využívanie sa preto bude
pokračovať v regionálnom hydrogeotermálnom hodnotení. To určí prostredníctvom
overovacích geotermálnych vrtov množstvo geotermálnych vôd a energie
perspektívnych oblastiach. Zároveň by sa mal uskutočniť regionálny výskum na
zhodnotenie zdrojov s veľmi nízkou teplotou na ich využitie v energetike
pomocou tepelných čerpadiel.


---------------------

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Chcete vedieť viac

Ochrana proti spamovacím robotům. Odpovězte prosím na následující otázku: Jaký je letos rok?
Rýchly kontakt

Bisnode Slovensko, s.r.o.
Ľ. Stárka 2150/16
911 05   Trenčín

T +421 32 746 26 40
F +421 32 743 17 77
info@bisnode.sk

Tento web používa cookies na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a k analýze návštevnosti. Používaním tohto webu s tým súhlasíte.
Bisnode spracúva informácie o všetkých podnikateľských subjektoch a k nim nadviazaných subjektoch v Českej a Slovenskej republike, ktoré sa na podnikateľskej činnosti týchto subjektov podieľajú. Jedná sa predovšetkým, nie však výlučne, o verejne prístupné dáta spoločníkov či majiteľov, konateľov, členov štatutárnych a kontrolných orgánov právnických osôb a zverejnené dáta iných podnikateľských subjektov, ktorým bolo pridelené IČO podľa právneho poriadku danej krajiny. Detailné informácie o spracovaní sú verejne k dispozícii na www.bisnode.cz/privacy.